Pod Tríbečom Drotár opäť len štvrtý

S týmto autom svojho času jazdil Solberg i Atkinson a v tejto sezóne matador slovenských tratí z Prešova Igor Drotár. Na časy minulé si s nostalgiou zaspomínal počas slávnostného štartu spoločne so spolujazdcom, nielen na pekné trate, ale aj štart na rovnakom mieste ako tomu bolo teraz pred Spoločenským domom v Topoľčanoch.

Pokojne môžeme povedať že na XII. Rally Tríbeč, ktorá je súčasťou slovenského šampionátu DMACK Tyres Rally 2011 sa vracal už ako rely deduško v porovnaní s mladšími konkurentmi na trati. Tí mu na nej nič nedarovali a už na mestskom prišla takpovediac ľadová sprcha, keď v nej skončili na druhom mieste za Grzybom, avšak so stratou viac ako sedem sekúnd. Ako sa ukázalo aj v ďalšom priebehu súťaže, okruh v uliciach mesta im nesedel a hoci dvakrát v ňom skončili na druhom mieste, no strata na prvého bolo skoro rovnaká. „Urobili sme maximum pre dosiahnutie najlepšieho výsledku, ale nepodarilo sa. Do súťaže sme vstupovali s tým, že budeme bojovať o pódiové priečky, no nakoniec mi zostala iba zemiaková. Musím priznať, že Melichárek aj Grzyb nasadili také tempo, ktorému som nestíhal a s Bérešom som zvádzal vyrovnaný súboj v desatinách.  Nakoniec rozhodlo počasie a moja nie najlepšia voľba pneumatík do posledného kola súťaže, kde nás čakali tri rýchlostné skúšky. Obuli sme mokré a nebolo to dobré, pretože trať medzi tým oschla a naše šance na boj o tretiu priečku klesli na minimum,“ chlapsky priznáva I. Drotár.

Ako dodal, prehra na prvej ereske o viac ako sedem sekúnd poznamenala jeho vnútorné rozpoloženie. „Po tejto rely nemám tie najlepšie pocity, lebo môj výkon nebol taký, ako som očakával. Pred súťažou som sa naladil na víťaznú strunu a chcel som jazdiť čo najlepšie. Hneď na prvej ereske som však dostal od Grzyba sedem sekúnd, čo bolo veľa. Zanechalo to stopy na mojej psychike. Prirovnal by som to k hokeju, ak mužstvo v priebehu niekoľkých minút inkasuje tri či štyri  góly, potom už  nevie hrať celý zápas. Nejako podobne som sa cítil a nemal som potrebnú miazgu, ktorá by ma tlačila k lepším výkonom na každej rýchlostnej skúške. Podobne na tom bol aj Vlado a jazdili sme toľko, na koľko sme mali, čiže na to štvrté miesto. Sme z toho rozčarovaní, ale sú aj také podujatia,“ konštatoval Igor Drotár.

Scenár z prvej sekcie sa opakoval aj v druhej a prešovská posádka  jazdiaca vo farbách Liqui Moly opäť skončila druhá na mestskom okruhu s podobnou stratou na prvého. Posádke to nepridalo na pokoji, no ukázala bojovného ducha a zopakovala umiestnenie spred takmer tridsať rokov. „Keď sme tu predtým bojovali v roku 1983, tak štartovalo viac ako sto posádok a bol to veľký československý majstrák. Presadiť sa v ňom nebolo ľahké, lebo dominovala fabrika. Zhodou okolnosti sme skončili na štvrtom mieste, čo bol úžasný výsledok. Teraz sme rovnako štvrtý čo si vážim,  ale naše ambície boli predsa len vyššie. Súťaž bola dobre pripravená, sedeli nám aj rýchlostné skúšky. Prvá bola pre divákov, ktorých bolo veľké množstvo na námestí ako aj pri trati. Ďalšie dve boli po každej stránke náročné a dokonale sme si už užili, avšak stále v mojej mysli rezonuje štvrté miesto. Organizátorom skladám absolutórium za prípravu aj priebeh súťaže,“ dodal I. Drotár. Na Rally Tríbeč skončil v absolútnom poradí na štvrtom mieste a v triede 11 si vybojoval  tretiu priečku.