TEST: Dacia Duster 4x4 1,6 16V Arctica

Jeho praktickosť, univerzálnosť a nezničiteľnosť na cestách i necestách nás doslova omámila, dokonca sme si s Dusterom potykali – hovorili sme mu „Dusty“.

Hneď na úvod je potrebné povedať, že hoci bola Dacia Duster navrhnutá ako „nízkorozpočtový“ automobil, znesie aj drsnejšie zaobchádzanie. K jeho cti mu slúži chytrý pohon 4x4, vyššia svetlá výška, robustný podvozok alebo slušný nájazdový (30°), prejazdový (23°) a zjazdový uhol (36°) v teréne, ako aj svetlá výška s hodnotou poctivých 21 cm. Interiér je koncipovaný ako kompromis medzi každodenným používaním a drsnejším zaobchádzaním. Inak povedané, Dacia Duster dáva najavo svoj „chlapský“ pôvod telom i dušou, teda navonok, ale aj v interiéri.

EXTERIÉR:

Pohľad na náš testovací zlatohnedý Duster vyvolával u okoloidúcich vodičov alebo chodcov v prevažnej väčšine pozitívne dojmy. V podstate platilo, že tam, kde sme sa s Dusterom zastavili, vzbudzoval veľký záujem – na parkovisku pred hypermarketom, počas jazdy v meste aj mimo neho, alebo aj na čerpacej stanici. Jeden príliš zvedavý vodič svojou Feliciou nechtiac zablokoval výjazd z čerpacej stanice, a to len kvôli tomu, aby si mohol „Dustyho“ naživo prehliadnuť... Ak sa teda plánujete v blízkej dobe stať majiteľom tohto rumunského SUV, vedzte, že počas prvých týždňov sa môžete stať terčom mnohých otázok od okoloidúcich zvedavcov.

Duster svojim nevtieravým, ale bojovným vzhľadom jednoznačne zabodoval!

Dacia Duster zaujme na prvý pohľad svojim „chlapským“ vzhľadom, ktorý sa na nič nehrá. Predná partia subjektívne pôsobí sebavedomým dojmom, a to aj vďaka široko rozkročeným blatníkom, vysokej prednej časti, alebo svetlometom s efektným tmavým podkladom. V našom prípade celkový pozitívny dojem zušľachťoval príplatkový „Pack Look“ , ktorý obsahuje plastové ozdobno-ochranné prvky so strieborným povrchom na nárazníkoch, krytoch spätných zrkadiel, nástupných prahoch, alebo na strešných lištách. Jeho súčasťou sú aj 16-palcové disky kolies z ľahkej zliatiny a zatmavené sklá od B-stĺpika smerom dozadu. Dizajnové stvárnenie zadnej časti vzdialene pripomína terénne Nissany (Pathfinder). Tento dojem evokuje vykrojenie rohov zadného okna na jeho spodných okrajov. Vzhľadu neprospieva podľa nás príliš nízko umiestnený výfuk, ale o tom neskôr.

Dacia Duster pôsobí ako celok veľmi vyvážene, jej vzhľad hlavne v najvyššej verzii z nej robí opticky podstatne drahší automobil, akým v skutočnosti Duster je. Dizajn exteriéru je preto podľa nás veľmi silnou zbraňou Dustera.

INTERIÉR:

V interiéri, žiaľ, naše nadšenie trochu ochladlo. Letmý pohľad dovnútra jednoznačne prezradí, akej klientele je Duster určený. Napriek tomu, že väčšina interiérových dielov je zhodná so staršími modelmi automobilky Dacia (Sandero, Logan), sa nám takýto interiér najviac hodí práve pre Duster. Viacero záujemcov o tento automobil bude isto namietať, že konštruktéri sa mohli zamerať na zreteľnejšie odlíšenie interiéru od ostatných súrodencov. Ako sme spomínali, nám tento interiér v Dusteri nevadí, skôr by sme sa priklonili k hodnotnejšiemu interiéru v jeho služobne starších súrodencoch.

Samozrejme, interiér Dustera so sebou nesie všetky plusy aj mínusy predchodcov. Je robustný, odolný a ľahko udržiavateľný, no ergonómovia sa pri jeho návrhu zrejme veľmi nezapotili – ovládanie ventilácie je na stredovej konzole situované žalostne nízko, je potrebné sa za ním poriadne natiahnuť. To isté platí aj pre ovládač nastavenia sklonu svetlometov. Ovládanie sklonu svetlometov však nie je elektronické, jeho regulácia pomocou lanka vyznáva starú dobrú klasiku. Drobnosti, ako elektrické nastavovanie spätných zrkadiel medzi prednými sedadlami, alebo elektrické ovládanie okien pomocou tlačidiel umiestnených na stredovej konzole však považujeme za menej podstatné, pretože sa na to dá zvyknúť.

Drobnosti v interiéri, ktoré nám spôsobovali radosti, ale aj starosti.

Jednou z mála odlišností v interiéri oproti Loganu a Sanderu je otočný ovládač umiestnený na spodnej časti stredovej konzoly, ktorý má na starosti prepínanie pohonu medzi trojicou jazdných režimov: 2WD (pohon prednej nápravy), AUTO (automatické pripojenie zadnej nápravy pri zhoršených jazdných podmienkach) a LOCK (pevne uzamknutý pohon oboch náprav - do rýchlosti maximálne 60 km/h). Ďalšou, avšak skôr estetickou zmenou, je lakovaná stredová konzola, ozdobné kryty výduchov vetrania alebo lakované „madlá“ na dverách. V našom prípade sa lakovanie farebne takmer úplne zladilo s efektnou zlatohnedou exteriérovou metalízou, výrobcom nazvanou „hnedá Cajou“.

Z viditeľných lacnejších detailov v interiéri nám prekážali okrajové výduchy vetrania – konkrétne ich viditeľná vnútorná „penová výplň“, resp. rovnaká „penová výplň“ medzi čelným sklom a palubnou doskou s nie celkom rovnomerným lícovaním. Nie veľmi spokojní sme boli aj s nedostupnosťou jednorázového zotretia čelného skla stieračmi. Ani v tejto Dacii sa pri aktivácii ostrekovačov čelného skla automaticky nespustia stierače, tie musíte manuálne zapnúť. Škoda.

Naopak, Duster potešil solídnou grafikou prístrojového panelu so strieborným lemovaním otáčkomera a rýchlomera. Medzi dvojicou „budíkov“ je umiestnený displej zobrazujúci stav paliva v nádrži a teplotu motora. V prostriedku medzi spomínanými ukazovateľmi je údaj zobrazujúci čas – a konečne sa dostávame k displeju palubného počítača. Ten zobrazuje všetky potrebné údaje, od priemernej spotreby až po údaj o množstve spotrebovaného paliva od posledného vynulovania. Vzhľadom na viacero lacnejších riešení v interiéri nás potešilo prepínanie údajov palubného počítača na konci pravej páčky pod volantom. Tento fakt nás prekvapil vzhľadom na to, že ovládanie počítača pomocou „utopených“ ovládačov niekde za volantom mimo zorného uhla vodiča dnes stále používa viacero podstatne drahších automobilov. Po otvorení prednej kapoty nás potešil ďalší fakt – plynová vzpera podopierajúca otvorenú kapotu. Pri tomto konštatovaní platí rovnaká poznámka, ako pri ovládaní palubného počítača.

PRIESTRANNOSŤ A VARIABILITA:

Hneď na úvod musíme prezradiť, že pokiaľ ide o priestrannosť interiéru, cestovanie v Dacii Duster nie je pre posádku v žiadnom prípade utrpením, a to aj vďaka štedrému rázvoru náprav s hodnotou 2 673 mm. Vpredu má vodič aj spolujazdec skutočne dostatok priestoru v každom smere. Vodiča a jeho končatiny neobmedzujú žiadne nezmyselné výčnelky stredovej konzoly, ani dotyk kolien s plastmi palubnej dosky. Naopak, „šoféra“ poteší výškové nastavenie sedadla a volantu, privítali by sme však aj možnosť jeho pozdĺžneho nastavenia tak, aby bol volant bližšie k telu vodiča.

Presuňme sa teda dozadu. Tu sa relatívne pohodlne odvezie aj trojica dospelých pasažierov, a to vďaka relatívne plochým výplniam sedadiel a operadiel zadnej lavice. Tretí pasažier tak zvládne aj dlhšiu cestu bez väčších problémov – vyskúšané. Za zmienku stojí umiestnenie elektrického ovládania zadných okien na stredovom tuneli pred kolenami zadného prostredného pasažiera. Naozaj zaujímavé riešenie...

Priestorovú ponuku interiéru Dacie Duster hodnotíme ako vyhovujúcu.

Pokiaľ ide o batožinový priestor, jeho objem 408 litrov v základnom usporiadaní je vcelku postačujúci, pri ukladaní veľkých nákupov sa však budete musieť zmieriť s vyššou nakladacou hranou. Za zmienku stojí aj krycie plató, či skôr látkový kryt, ktorý nie je rolovací, dá sa nastaviť do dvoch polôh 1/1 a 2/3. Otváranie batožinového priestoru pomocou tlačidla nad evidenčným číslom bude zrejme robiť problémy vašim prstom – chod tlačidla je naozaj veľmi tuhý a ťažký, chce to poriadnu chlapskú ruku.

MOTOR, JAZDA A SPOTREBA:

Záujemca o Daciu Duster má možnosť voľby medzi zážihovým agregátom s objemom 1,6 litra (77 kW/105 k) a vznetovým agregátom s objemom 1,5 litra, ktorý je dostupný vo dvoch výkonových verziách (63 kW/85 k, 80 kW/110 k). Pohon všetkých kolies je možné kombinovať s najsilnejšími agregátmi v ponuke, čiže s benzínovou „jedna-šestkou“, ale aj so silnejšou naftovou „jedna-päťkou“.

Náš testovací Duster bol poháňaný atmosférickým zážihovým agregátom 1,6 16V, ktorý disponuje maximálnym výkonom 77 kW/105 k (pri 5 750 min-1) a maximálnym krútiacim momentom 148 Nm (pri 3 750 min-1). Výrobca udáva hodnotu zrýchlenia z nuly na stovku za 12,8 s, maximálnu rýchlosť 160 km/h alebo šprint na 1000 m s pevným štartom za 34,6 s. Priemerná udávaná spotreba je na úrovni 8,0 litra na 100 km (mesto - 10,4 l/100 km, mimo mesta - 7,0 l/100 km).

Toľko teórie, teraz sa s vami podelíme o naše poznatky z praxe. Prvým pozitívnym zisteným bola solídna dynamika, ktorú vozidlu udeľoval agregát s výkonom 77 kW/105 k. Pred prvým rozjazdom sme mali obavy z horšej dynamiky Dustera, no naše obavy sa rozplynuli už po prvých kilometroch, a to vďaka vhodne odstupňovanej 6-stupňovej prevodovke a relatívne nízkej prevádzkovej hmotnosti vozidla na úrovni 1 250 kg. Prvý prevodový stupeň sme väčšinou nepoužívali a rozjazd sme uskutočnili pomocou druhého prevodového stupňa. Šiesty stupeň je možné zaradiť už pri povolenej mestskej rýchlosti. Odstupňovanie prevodovky nám veľmi pripomínalo charakter 5-stupňového prevodového ústrojenstva, pravda, ak si odmyslíme prvý „redukovaný“ stupeň. Tomuto charakteru približne zodpovedajú aj otáčky, keď pri diaľničnej „sto tridsiatke“ agregát točí viac ako 4 000 otáčok za minútu, čo je bežné skôr pri 5-stupňových prevodovkách.

Priemerná spotreba benzínu sa pohybovala na priateľnej úrovni.

Minimálna spotreba, ktorú sme v teste dosiahli, bola podľa palubného počítača na úrovni 6,8 l/100 km, pri mimomestskej jazde striedmym jazdným štýlom. Maximálnu spotrebu sme pochopiteľne dosiahli pri prejazde terénnych prekážok, kde si Duster z nádrže každých 100 kilometrov potiahol aj 12 litrov benzínu. Priemerná spotreba počas dvojtýždňového testu (asi 2 000 km) sa ustálila na hodnote 7,8 l/100 km, musíme však dodať, že jazde po diaľniciach sme sa takmer celkom vyhýbali.

DUSTER A TERÉN:

Poďme ale preč z asfaltových ciest, rajónom Dustera by podľa očakávaní mali byť nespevnené povrchy, neupravené lesné cesty alebo jazda zasneženou krajinou. A bez mučenia priznávame, že Duster naše očakávania naplnil do bodky. Duster sa nám počas dvojtýždňového testu stal veľmi vhodným spoločníkom. To, čo si naše off-roadové srdce zažiadalo, zvládol „Dusty“ bez problémov. Či už jazdu po terénnom polygóne s rôznymi prekážkami, alebo bezstarostnú jazdu lesnými cestami s veľkým prevýšením a poľnými cestami s množstvom blata.

Jazda lesnými cestami, teda neupravenými vozovkami, hoci aj vyššou rýchlosťou neznamenala pre Duster konečnú, práve naopak. Do interiéru sa pri takejto jazde neprenášali tvrdé rázy od kolies, celá karoséria sa nad nerovnosťami príjemne „nadnášala“, len vodič cítil občasné rázy od kolies vo volante. Odhlučnenie karosérie pri takejto jazde nie je pohoršujúce, dá sa povedať, že je na úrovni podobne stavaných terénnych vozidiel. Ku cti „Dustyho“ slúži fakt, že v interiéri sme nezaznamenali počas jázd po rôznom druhu povrchov žiadne vibrácie a nežiaduce zvuky. Tento fakt môžeme z veľkej časti pripísať aj jednoduchej konštrukcii prístrojovej dosky z jedného veľkého kusu plastu.

Doteraz sme sa však nezmienili o systéme pohonu všetkých kolies, ktorý robil z Dustera vhodný nástroj na použitie v zhoršených terénnych podmienkach. Celý systém pohonu 4x4 zdedila Dacia Duster od sesterského Nissanu, avšak s jednou odlišnosťou. Duster je predsa len viac zameraný na vyčíňanie v teréne, a tak sa konštruktéri rozhodli, že prvý prevodový stupeň bude nahrádzať redukovaný prevod. V praxi to znamená, že pri 1 000 otáčkach za minútu je vozidlo schopné pohybovať sa rýchlosťou len 5,79 km/h, čo sa hodí práve pri zdolávaní terénnych prekážok. Podotýkame, že prevodovka je 6-stupňová, no jej odstupňovanie umožňuje rozjazd na druhom stupni a cestovanie mestskou 50-tkou so zaradeným šiestym stupňom bez najmenších problémov.

"Dusty" si v teréne poradí s množstvom prekážok.

Duster tak k prežitiu nepotrebuje redukovanú prevodovku, vo väčšine prípadov si vystačí s veľmi krátko sprevodovaným prvým stupňom, ktorý sme hojne využívali vo veľkých stúpaniach. Naopak, krátka „jednotka“ dobre poslúžila aj pri ceste dolu strmým kopcom, kde v podstate nahrádzala elektronického asistenta zjazdu z kopca tým, že si držala svoje otáčky brzdením motora bez zbytočného „šliapania“ na brzdový pedál. Toto riešenie sa nám taktiež veľmi pozdávalo.

Pokiaľ ide o bežnú jazdu po asfaltových cestách, dovolíme si jednu poznámku – podľa nás je Duster najlepšie jazdiaca Dacia súčastnosti. Schopnosti Dustera na cestách nedosahuje Sandero ani Logan, a to kvôli príliš veľkým náklonom karosérie a menej citlivému riadeniu. Duster sa na cestách správa predvídavo, samozrejme, žiadne zázraky od neho nečakajte. My sme však očakávali podstatne väčšie náklony v zákrutách a mŕtve riadenie, presný opak nás však veľmi prekvapil. V istých situáciách je dokonca jazda Dusterom veľmi zábavná.

ZHRNUTIE:

Dacia Duster nás počas testu presvedčila o tom, že ju vôbec netreba podceňovať, práve naopak – dokáže zaujať svojim podmanivým vzhľadom, schopnosťami v teréne (kde sme si „Dustyho“ poriadne užívali:-), ale aj zaujímavou cenovou politikou. Dovoľujeme si tvrdiť, že Dacia Duster sa vďaka svojej odolnej konštrukcii podvozka, chytrému pohonu 4x4 od Nissanu, alebo vynikajúcim schopnostiam v teréne postupom času zaslúži stať sa legendou. Stručne a výstižne povedané, o Dacii Duster budete toho ešte veľa počuť, pretože je to automobil „do voza, aj do koča“.

A ako sa Dacia Duster páči vám? Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vaše skúsenosti v diskusii pod článkom!

Zdroj: www.AutoRoad.cz

Foto: Branislav Porubčan

Zobrazit fotogalerii (32 fotografií)