Mnohí z vás iste očakávate test exkluzívnej novinky alebo modelu, ktorý sa na našich cestách len tak nevidí. Udalosti posledných dní nás ale donútili k tomu, aby sme naše plány prehodnotili. To však neznamená, že vás ukrátime o zaujímavé čítanie - práve naopak. V dnešnom zaujímavom článku s humorným podtónom vám netradičnou formou priblížime prácu motoristického novinára a stým spojené úskalia, ktorým sa niekedy nedokážeme vyhnúť...
Dnešný test sa mal pôvodne niesť v znamení luxusnej Lancie Delty s moderným preplňovaným agregátom 1,8T s maximálnym výkonom 200 konských síl a rôznymi vychytávkami v interiéri. Bez mučenia sa priznávam, že som sa na chvíle, keď si spred bratislavského showroomu Lancie budem odnášať novú Deltu, veľmi tešil. Radosť z luxusnej Lancie však v momente vystriedala skôr starosť a množstvo nezodpovedaných otázok, ale o tom neskôr... Príjemné čítanie:-)
Písal sa rok 2009, dňa 28. decembra v presne dohodnutom termíne o 15:00 po dlhej a nezáživnej ceste vlakom do hlavného mesta vchádzam do showroomu Lancie s očakávaním, že už o pár minút budem odchádzať na úplne novej luxusnej Lancii Delta. Ako už viacerí z vás tušia, moje nádejné očakávania sa v priebehu pár minút úplne vytratili. Prijímací technik mi totiž oznámil, že novinárska Delta je momentálne nepojazdná a zrejme mi neostane nič iné než absolvovať rovnako dlhú a nezáživnú cestu vlakom cez celé Slovensko späť domov. Zopár telefonátov na tie správne miesta mi však zaručilo aspoň akú-takú šancu, že neodídem naprázdno. Napriek tomu, že všetky novinárske modely koncernu Fiat boli dlhodobo zarezervované, mi bola navrhnutá alternatíva – Fiat Ducato CNG s pohonom na zemný plyn. Úplne nové vozidlo, aktuálna novinka na našom trhu. Napriek počiatočným rozpakom som s ponúknutým Ducatom CNG nakoniec súhlasil, aj keď by mi nikdy nenapadlo, že namiesto Delty budem z Bratislavy odchádzať na dodávke a naskytne sa mi možnosť otestovať dodávku práve v tejto chvíli...
Tento krásavec sa nečakane stal mojim spoločníkom. Oceňujem dizajn predných partií, s ktorými sa dizajnéri pekne pohrali. Krivky Lancie Delta by ma ale fascinovali viac...
Slovo dalo slovo, padlo podanie rúk so známym prijímacím technikom a zo showroomu som odchádzal s kľúčom v ruke od žltého Fiatu Ducato CNG s trojmiestnou kabínou a objemným nákladným priestorom. Neplánovane, ale predsa. Dlhej ceste domov, zdá sa, nič nebráni. Pred vyštartovaním som si neodpustil tradičné rituály, ako zoznámenie sa s vozidlom a jeho krátku obhliadku. Po usadnutí za volant sa ako zvyčajne snažím nastaviť sedadlo a volant do ideálnej pozície, ale ouha! Usadnutiu za volant predchádza „povyskočenie si“ do vyššie položenej kabíny. Nevšimol som si totiž schodík, ktorý uľahčuje nástup a výstup, a odkrýva sa ihneď po otvorení dverí.
Vzápätí však nasledovalo ďalšie „ouha!“. Za výškovo nastaviteľným volantom, ktorý má sklon takmer ako v autobuse, sa sedí príliš vysoko. Bolo by teda vhodné nastaviť si sedadlo do nižšej polohy, resp. posunúť volant vyššie. Začínam sedadlom a podvedome siaham na pomyslenú páku regulácie výšky na ľavú bočnú stranu sedadla. Namiesto páky regulácie sedadla som však rukou zachyti páku ručnej brzdy, ktorá je oproti bežným osobným automobilom z praktických dôvodov umiestnená práve na ľavej strane pri dverách vodiča.
Pákou ručnej brzdy si asi sedadlo nenastavím, nasledovalo teda podrobnejšie skúmanie sedadla s cieľom presvedčiť sa, či je naozaj vybavené možnosťou výškového nastavenia. Zrak sa mi zastavil na dvojici obdĺžnikových ovládačov, ktoré som sa rozhodol „otestovať“. Potiahnutie jednej z nich malo za následok posunutie prednej časti sedáka smerom nadol. Ihneď mi bliklo – výškové nastavenie sedadla sa ovláda týmito pákami, avšak trochu inak ako pri osobných automobiloch, kde si výšku regulujete jednoduchým pohybom páky. V prípade Ducata sa vodičom zaťažená časť sedáka posunie pohybom páčky smerom nadol, naopak pri jeho odľahčení stúpa sedadlo smerom nahor. Celý systém ovládania mi (z nevedno akých príčin) pripomínal kancelársku stoličku, chýbalo jedine otáčanie sedadla. Prednastavený sklon operadla mi vyhovoval, no moja zvedavosť ma donútila zistiť princíp jeho nastavenia. Na moje počudovanie sa však ovláda rovnako ako pri bežných automobiloch, teda otočnou ružicou na ľavej strane sedadla.
Ovládanie výškovej nastaviteľnosti vodičovho sedadla mi pripomínalo kancelársku stoličku. Kto vie prečo...
Po dlhšom hľadaní ideálnej pozície za volantom Ducata som sa konečne mohol vydať na vyše 400 kilometrov dlhú cestu. Predo mnou je teda dosť času na to, aby som sa s Ducatom bližšie zoznámil a v podvedomí som sa snažil vcítiť do povolania kuriéra, ktorý zabezpečuje rozvoz tovaru práve pomocou dodávky. Sám som bol prekvapený, ako rýchlo ma prešiel počiatočný smútok zo „zrušenej“ Delty. To som však ešte netušil, aké patálie si na mňa Ducato CNG cestou pripraví...
Aby som nezabudol, po navyknutí si na vyvýšenú polohu za volantom a vzhľadom na vozovku poskytuje Ducato primerané množstvo komfortu. Priestoru v kabíne je dostatok, hlavne pokiaľ ide o šírku a výšku. V kabíne sa okrem vodiča na samostatnom sedadle odvezú relatívne pohodlne ďalší dvaja pasažieri, tí sú však ochudobnení o akúkoľvek možnosť nastavenia dvojmiestneho združeného sedadla.
Ergonómia ovládacích prvkov je vzhľadom na typ vozidla na solídnej úrovni, prístrojová doska má logicky usporiadané ovládacie prvky, podobné osobným vozidlám (teda až na nastavovanie sedadla a páku ručnej brzdy). Prístrojový štít ihneď napovie, že sedíte vo Fiate, podobnými prístrojmi pred očami vodiča sú vybavené aj menšie osobné Fiaty (Panda, Punto). Prekvapilo nás množstvo odkladacích priestorov, či už objemné uzavreté schránky pred spolujazdcom alebo v spodnej časti stredovej konzoly. K dispozícii sú aj odkryté úložné boxy v prístrojovej doske a vo dverách, prípadne úložne výsuvné schránky pod sedadlami. Po ruke bola aj páka 6-stupňovej manuálnej prevodovky s pomerne ľahkým a presne vymedzeným chodom.
Vzhľadom na to, že „moje“ Ducato bolo vybavené alternatívnym pohonom na CNG (zemný plyn) som sa počas jazdy snažil zaznamenať rozdiely medzi prevádzkou na benzínový pohon a pohon na zemný plyn. Zmeny sú však nepostrehnuteľné, nakoľko benzínová nádrž slúži výlučne na štartovanie a núdzový dojazd.
Okolo 16:30 som konečne opúšťal Bratislavu a pohodové tempo sprevádzalo moje sledovanie podozrivo rýchleho vyprázdňovania sa nádrže na CNG, ktoré signalizovala kontrolka priamo na displeji medzi prístrojmi otáčkomera a rýchlomera. Ako je to možné?! Veď podľa údajov v technickom preukaze je celkový objem palivovej nádrže neuveriteľných 219 litrov, čo sľubuje veľmi slušný dojazd. Povedal som si - nemožné, zrejme nedokonalosť systému, planý poplach, chybný ukazovateľ stavu paliva...
Približne 200 kilometrov pred domovom a mojou konečnou stanicou ma však zastihla krutá realita. Paličkový ukazovateľ stavu CNG v nádrži sa rozblikal a nasledovala varovná informácia „WARNING - LOW FUEL“ , ktorá svedčí o nedostatku paliva v nádrži. Napriek tomu som pokračoval do najbližšieho mesta na najbližšiu čerpaciu stanicu s nádejou, že okrem bežného paliva ako benzín, nafta a LPG disponuje aj alternatívnym palivom CNG.
Vpravo dole na displeji počítača je umiestnený indikátor stavu CNG v nádrži. Kontrolka rezervy klasickej benzínovej nádrže sa rozsvieti už pri poklese ručičky ukazovatľa pod polovicu stupnice.
Asi po piatich minútach od varovného hlásenia v približne 100 kilometrovej rýchlosti na hlavnom ťahu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou nasledovalo prudké zníženie výkonu motora. Ten pocit, ako keby mi niekto zrazu zatiahol ručnú brzdu počas jazdy mi veru nepridal na optimizme. To všetko malo na svedomí prepnutie systému do núdzového režimu na benzínový pohon. V obrovskom spätnom zrkadle som zrazu zbadal nedávno predbiehaný kamión približujúci sa podozrivo veľkou rýchlosťou. Núdzový režim mal totiž na svedomí obmedzenie maximálnej rýchlosti vozidla na cca 70-80 km/h, v tom momente sa zo mňa a mojej dodávky stal spomaľovací retardér. Rovinky, na ktorých Ducato predtým bez problémov udržiavalo 90 až 100 kilometrovú rýchlosť som ledva prešiel 70-tkou a aj ten najmiernejší kopec ma donútil podradiť. Napriek stále silnejšiemu „šliapaniu na plyn“ som ani v miernych kopcoch a stúpaniach nedokázal udržať rýchlosť vyššiu ako 60 km/h.
Najbližšia čerpacia stanica bola v danej chvíli vzdialená približne 20 kilometrov, to snáď prežijem. Po zaparkovaní Ducata na „benzínke“ som sa vybral smerom k obsluhujúcemu personálu, ktorý bol mojou otázkou, či disponujú palivom CNG, zjavne zaskočený. „Pani pumpárka“ vraj o žiadnom CNG v živote nepočula a zrejme si myslela, že si z nej uťahujem. Nik z personálu mi nevedel poskytnúť informácie o tom, kde sa najbližšie nachádza plniaca stanica CNG. Výborne, vykračujem si smerom k Ducatu a sám neveriacky krútim hlavou – čo teraz?
Nádrž na CNG bola úplne prázdna už po prejdení menej ako 300 kilometrovej vzdialenosti, čo vzbudzuje podozrenie, že pred odovzdaním vozidla nebola naplnená doplna. Celkom 5 kontajnerov na plyn umiestnených pod podlahou s celkovým objemom 36 kg (186 litrov) by pri priemernej spotrebe CNG na úrovni 8,8 kg/100 km pri kombinovanej prevádzke mali zabezpečiť dojazd cca 400 kilometrov.
Ostávajú mi dve možnosti – buď si zistím, kde je najbližšia čerpacia stanica na CNG, alebo sa vydám na približne 200 kilometrovú cestu domov s tým, že vďaka veľkoryso objemnej, až 15-litrovej nádrži na klasický benzín, budem musieť cestou viackrát dotankovať. Zvolil som samozrejme prvú možnosť, no „priateľ na telefóne“ ma ubezpečil v tom, že v mojej bezprostrednej blízkosti sa nenachádza ani jedna (slovom „žiadna“) čerpacia stanica na CNG! Najbližšia je vo Zvolene (ktorým som pred poldruha hodinou prechádzal) alebo v Košiciach (od ktorých ma delí neskutočných 150 kilometrov cesty). Čerpacia stanica CNG v Košiciach by mala byť podľa mojich informácií otvorená nonstop a tak mi neostávalo nič iné, než sa zmieriť s osudom a zvoliť za cieľ „čerpačku“ v Košiciach.
Uzáver nádrže na CNG sa nachádze hneď nad uzáverom nádrže na klasický Natural 95. Obe sú kryté spoločným vekom.
Neuveriteľné, ale cesta z Rimavskej Soboty do Košíc trvala nekonečne dlho. Vďaka núdzovému režimu som ledva prekračoval rýchlosť 80 km/h mimo mesta, no pri prejazde dedinkami si „núdzové“ Ducato prišlo na svoje. Povolená mestská 50-tka sa zdala byť ideálnou cestovnou rýchlosťou, tú dodávka udržiavala bez akýchkoľvek problémov. Tie nastali, keď sa bolo potrebné rozbehnúť na mimomestskú 90-tku, pružnosť motora bola aj po podradení jedným slovom katastrofálna.
To však nebolo všetko. Cestou bolo potrebné dotankovať nádrž na benzín celkom 3-krát. Nie však úplne celú, nakoľko mi strach nedovolil nechať padnúť ručičku palivomera až na samé dno a riskovať tak neplánovanú prestávku.
Radikálny pokles výkonu motora a obmedzenie maximálnych otáčok má na svedomí režim pohonu na klasický Natural 95. Spomínané „trojité“ dotankovanie bolo vynútené len 15-litrovým objemom nádrže na benzín, čo pri spotrebe benzínového motora s litrovým objemom 3,0 na úrovni 12-15 l/100 km nedáva priveľké šance na dlhý dojazd. Obzvlášť v prípade, ak sa chcete vyhnúť nechcenému zastaveniu z dôvodu nedostatku klasického benzínu a podvedome radšej dotankujete skôr, ako stihne klesnúť ručička palivomera na minimum. Jej pohyb po stupnici je totiž dosť rýchly.
Okolo polnoci som konečne (s malou 30-minútovou prestávkou na oddych) dorazil do Košíc s tým, že dotankujem CNG a domov to mám na skok. Po príchode na benzínovú stanicu, na ktorej by mali podľa mojich „tajných informácií“ disponovať palivom CNG ma opäť čaká malý šok. Zatvorené! Ako je to možné? Veď „priateľ na telefóne“ ma nedávno ubezpečoval, že táto čerpacia stanica je otvorená nonstop! Vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu nemám dostatok energie takmer na nič, nie to ešte na to, aby som sa rozčúlil. Celé to vnímam skôr ako zlý sen a po opätovnom doplnení benzínovej nádrže (na inej čerpacej stanici) ma od skutočného domova delí necelých 20 kilometrov.
Tesne pred jednou hodinou rannou som konečne (po takmer 9-hodinovej ceste) dorazil do cieľa plný zážitkov, ktoré sa slovami opisujú len veľmi ťažko. Nekonečná cesta Fiatom Ducato CNG naprieč celým Slovenskom mi dala oveľa viac, akoby som čakal. Na žlté Ducato CNG sa totiž „nechytá“ ani spomínaná, dávno zabudnutá Lancia Delta. A verte mi, viem o čom hovorím :-)
Pokračovanie „novoročného“ príbehu uverejníme v pondelok (4.1.2010). Okrem našich radostí a starostí sa v ňom dočítate, s akými ťažkosťami musíte počítať, ak sa rozhodnete pre zakúpenie vozidla s pohonom na alternatívne palivo CNG.
