TEST: Alfa Romeo Brera - Talianska kráska

Keď sa povie Alfa Romeo, väčšina z nás si okamžite predstaví ladné krivky niektorého z modelu tejto talianskej automobilky a ako prvé nás napadne slovné spojenie „dokonalý dizajn“. O tom, že talianske automobilky dizajn vedia, vie snáď každý motorista. Ak s tým nie ste celkom stotožnený, možno vás o tom presvedčí dnešný test modelu, ktorý predstavuje stelesnienie dokonalého talianskeho dizajnu... Dámy a páni, na scénu prichádza Alfa Romeo Brera.

Dokonalý taliansky dizajn

Dizajn exteriéru Alfy Romeo Brera snáď ani nemá cenu opisovať, stačí jediný pohľad. V priebehu redakčného testu sme nenašli ani jedného človeka, ktorý by dizajn Brery vnímal negatívne. Brera jednoducho budila pozornosť všade, kde sa objavila, určite tomu pomohol aj fakt, že náš testovací kúsok bol „oblečený“ v červenej farbe, typickej pre modely tejto značky.

Pri pohľade na prednú časť karosérie vám oči z boku karosérie skĺznu cez efektnú trojicu samostatných šošoviek bi-xenónových svetlometov až na masku typickú trojuholníkovú masku, nesúcu logo automobilky. Vzhľadnú optiku tejto partie môže narúšať umiestnenie poznávacej značky na nárazníku pod pravým svetlometom – dokonalejšie riešenie zatiaľ nebolo vymyslené. Testovaný model disponoval príplatkovou panoramatickou strechou (s elektrickou roletkou), ktorej zasklenie plynule prechádza z predného skla do priestoru strechy čo dodávalo Brere pri čelnom pohľade mierne futuristický vzhľad. Tento dojem umocňuje aj umiestnenie spätných zrkadiel na stopkách dverí.

Zadná časť Alfy Romeo Brera je nemenej zaujímavá – vyníma sa tu štvorica koncoviek výfuku, ktorá naznačuje prítomnosť silného agregátu pod prednou kapotou, ale o tom až neskôr. Zaujímavým prvkom je prelis karosérie tiahnuci sa po bočnej časti karosérie, ktorý nadväzuje na linky zadného okna dverí batožinového priestoru. Umiestnenie pozdĺžnych svetlometov v rohoch karosérie je pre Alfu Romeo Typické, ich tvary vzdialene pripomínajú model AR 159, Brera tak svojimi tvarmi plne zapadá do rodiny modelov tejto talianskej automobilky. Pokiaľ teda ide o exteriér vozidla, jeho dizajn sa nám nesmierne páčil, a neboli sme jediní.

Športový interiér

Interiér už pri prvom pohľade do jeho útrob naznačí športové zameranie Brery. Hoci je z pomerne veľkej časti prebratý z modelu Alfa Romeo 159, neuberá mu to nič na jeho exkluzivite. Po usadení do príjemne tvarovaných športových sedadiel čalúnených kožou si nájdete svoju polohu za multifunkčným volantom takmer ihneď. Prečo takmer? Do posledných chvíľ nášho testu sme si nevedeli nájsť za volantom vyhovujúcu pozíciu, nie však chybou zlej ergonómie. Bolo to zrejme spôsobené bohatým rozsahom nastavenia sedadiel, kde sa okrem pozdĺžnej a výškovej regulácie ponúka nastaviteľná bedrová opierka a nastaviteľný sklon sedáka spolu s operadlom – teda nastavenie sedadla vodiča celkom v 8 smeroch.

V útrobách štvormiestneho interiéru nájdeme kvalitné materiály a primerané odhlučnenie ako od podvozka, tak aj od motora. Aerodynamický šum nie je ani napriek bezrámovým oknám dverí príliš vysoký. K dispozícii sme mali verziu so šesťstupňovou automatickou prevodovkou, ktorej volič v parkovacej polohe prekážal pri bezstarostnom nastavovaní parametrov klimatizácie. športový naturel interiéru je zrejmý aj podľa trojice samostatných tubusov umiestnených na stredovej konzole, ktoré poskytujú údaje o stave paliva v nádrži, teplote motora a tlaku turba - v naftovej verzii 2,4 JTD ide o skutočne zaujímavý údaj.

Interiér má oficiálne usporiadanie 2+2, čo znamená plnohodnotné pozície na sedenie vpredu a dvojicu núdzových sedadiel vzadu. Skôr ako výraz „núdzové sedadlá“ by som použil slovné spojenie „luxusný batožinový priestor“, pretože za priemerne vysokými pasažiermi vpredu sa dozadu neusadí skutočne nik. Pre Alfu Romeo Brera to však nie je žiadne významné mínus, priority športového kupé sú niekde úplne inde ako na miestach pre posádku vzadu.

Naftiak s automatom pod kapotou športiaku?

Údaje o motorizácii pod kapotou testovaného modelu sme si schválne nechali až na záver testu. Väčšina z vás zrejme pod kapotou očakávala benzínový agregát, opak je však pravdou. Pod kapotou testovanej Alfy Romeo Brera totiž bilo naftové srdce – päťvalcový agregát 2,4 JTD spojený s automatickou 6-stupňovou prevodovkou. Agregát disponuje maximálnym výkonom rovných 200 koní (pri 4 000 ot./min), krútiaci moment vrcholí na hodnote 400 Nm (pri 2 000 ot./min). Zrýchlenie na stovku trvá 8,3 sekundy, maximálna rýchlosť dosiahne hodnotu 225 km/h.

Pravoverní alfisti zrejme začnú pochybovať o význame zvolenej kombinácie naftového motora a automatickej prevodovky v športovom automobile. My sme sa počas testu presvedčili, že zmyslom tejto kombinácie je bezstarostná a vcelku úsporná jazda, pokojne aj cez celú krajinu. To však neznamená, že Brera s naftovým agregátom pod kapotou nedokáže jazdiť športovo, práve naopak. Jazdné vlastnosti Brery sú špičkové, v spojení s ťažkým naftovým motorom bude Alfa trochu viac nedotáčavá. Spojenie naftového agregátu so 6-stupňovým automatom nie je síce ideálnym riešením pre dokonalý športový zážitok, automatická prevodovka však radila presne podľa očakávania a bez zbytočných omeškaní. Pri potrebe prudkého zrýchlenia si prevodovka podradí kľudne aj o 2 stupne nadol, 400 Nm zatlačí posádku do sedadiel a prekrásna Brera okamžite vystrelí vpred. K dispozícii je aj možnosť radenia páčkami pod volantom.

To, čím si nás naftová Brera ihneď získala, je skutočne brutálny zvuk motora a výfukovej sústavy, či už sedíte v interiéri, alebo ste náhodný okoloidúci. Do interiéru preniká presne toľko zvuku, koľko potrebujete a športovo-dunivý zvuk vytočeného päťvalca vôbec nepôsobí rušivo.

Záver

Alfa Romeo Brera v spojení s naftovým agregátom 2,4 JTD a 6-stupňovou automatickou prevodovkou nie je síce pravoverným športiakom, no napriek tomu dokáže svojmu majiteľovi poskytnúť dostatočnú porciu zábavy so zaujímavým bonusom, ktorý predstavuje neodolateľný dizajn karosérie. Za ten si Giorgetto Giugiaro zaslúži hlbokú poklonu!