Jarek Janiš došiel v oboch mexických pretekoch na 12.mieste, takže český tím odchádza bez bodového zisku. Češi majú na svojom konte 26 bodov, takže sú priebežne na 12.mieste.
Ako už je pri pretekoch A1GP zvykom, nedeľa priniesla i v Mexiku skvelé predstavenie s viacerými tvrdými súbojmi v celom štartovnom poli. Janiš do šprintu vyrazil z 15. miesta a hneď po štarte si vďaka odvážnej reakcii a trochou šťastia polepšil o tri miesta, keď sa dokázal vyhnúť kolízii z predných miest. O niekoľko kôl neskôr sa dostal na 11. miesto, ale po kolízii so súperom došlo k poškodeniu zadného krídla, takže sa musel zmieriť s 12.miestom.
Na štarte hlavných pretekov stál na špinavej stope a prišiel o jedno miesto, o dve kolá neskôr ho však vybojoval nazad. Následne tvrdo bojoval s autami Indonézie a Nového Zélandu, až do skorej zastávky v boxoch po deviatom kole. Janiš sa na trať vrátil na 19. mieste, ale po zastávkach ďalších tímov stúpal dopredu a od 19. kola jazdil na 12. mieste. Tú udržal až do cieľa napriek tomu, že bol celý čas zapojený do súboja viacerých súperov. Medzi ôsmim až trinástym miestom v cieli bol rozdiel necelých päť sekúnd.
Jarek Janiš: „Úprimne povedané som od tohto víkendu čakal viac, ale nevyšlo to. Štart šprintu bol dosť divoký, vpredu došlo ku kolízii a len som hádal, ktorým smerom mám ísť, ale mal som šťastie a do ničoho som nenarazil. Bohužiaľ niekto zozadu do mňa narazil a musel som pretekať s poškodeným zadným krídlom, čo nám uškodilo. Zvyšok pretekov som strávil bojom s inými autami a to isté by sa dalo povedať o hlavných pretekoch. V nich sme zvolili skorú zastávku, ale nebola perfektná. Pri všetkých súbojoch som sa bavil, ale radšej by som jazdil osamotený v popredí pretekov.“
Antonín Charouz, šéf tímu: „Tentokrát som nemohol byť priamo na mieste pretekov, ale snažil som sa byť čo najviac v kontakte. Tento víkend sme museli rozdeliť sily a vedeli sme, že to nebude ľahké. Pripravili sme sa ako to najlepšie šlo, ale nestačilo to. Aj po kvalifikácii som dúfal v zisk bodov, pretože naše zastávky sú zvyčajne výborné, ale tentokrát sme pri nich nič nezískali.“
Zdroj: BPA sport marketing a.s. Foto: A1 Grand Prix Media
Zvýšené kombíky jsou fantastickým příkladem toho, jak jsou vlastně všechna SUV zbytečná a právě proto je mám tak rád. Dnes testované Volvo nabídne kvalitnější materiály uvnitř, než minule testovaný Mercedes GLE, světlá výška je vyšší než u Kodiaqu a výbavou dokáže konkurovat luxusním německým limuzínám. To vše za podobnou cenu ekvivalentně ojetého trojkového Superbu Scout, který je o úroveň níž. Má to vůbec nějaký háček?
Prémiová SUV jsou u nás velice oblíbená a na silnicích jich vídáme opravdu mnoho. Pořizovací ceny ovšem běžně atakují hranici 3 milionů korun, což není úplně málo. Není tak divu, že se lidé rozhlíží i na trhu ojetých automobilů, kde jsou ceny podstatně příznivější. Jak jezdí tento bílý kousek z roku 2020?