TEST: Renault Fluence 2,0 16V - Výkon a luxus "za pár kaček"

Renault Fluence si nemusíme nijako zvlášť predstavovať, v našich končinách ho pozná snáď každý. Vďaka čomu? Odpoveď je jednoduchá, elegantný francúzsky sedan nižšej strednej triedy oslovuje mnohých, ktorí hľadajú priestranný automobil s dostatočným vnútorným priestorom, veľkým batožinovým priestorom, slušnou porciou výbavy a hlavne prijateľnou cenou, ktorá vo verzii Confort aktuálne začína na čiastke 264 900 Kč (10 990 Eur). My sme si však na test vybrali Fluence vo verzii Privilege z opačného konca cenníka, a to s najsilnejším benzínovým motorom 2,0 16V (105 kW/140 k).

To, čím osloví základná verzia Renaultu Fluence zákazníkov, sme už spomínali. Je to tak - sedan nižšej strednej triedy s výbavou a priestorom, aký ponúka Fluence, len tak ľahko nenájdete. Konkurencia vrátane Chevroletu Cruze, prípadne Hyundai Elantra je o čosi drahšia, prípadne neponúka takú porciu výbavy. Domáca Škoda Octavia, Ford Focus Sedan, Mazda 3 Sedan alebo Volkswagen Jetta sú oproti Fluence ešte drahší, za verzie s podobne výkonným motorom v podobnej výbave by ste zaplatili o niekoľko tisícok viac. Zatiaľ to pre Fluence vyzerá tak, že sa oplatí hlavne kvôli pomeru cena/výbava, no krivdili by sme mu, keby sme nespomenuli jeho ďalšie pozitívne vlastnosti. Pozrime sa na dizajn.

Neodpustíme si poznámku, že dizajn modelu Fluence nevznikal v Európe. Je totiž sesterským modelom koncernového Samsungu SM3, ktorý bol navrhnutý v Kórei, kde sa aj predáva. Napriek tomu musíme vyzdvihnúť prácu dizajnérov, pretože sa im podarilo navrhnúť sedan s vyváženými proporciami, ktorý nepôsobí prehnaným športovým dojmom, ale dojmom komfortného rodinného sedanu. V dobe, keď automobilky pri prezentácii noviniek nešetria slovom „šport“ alebo „športový“ je to ako balzam na dušu.

Fluence je na trhu niečo vyše dvoch rokov, no za ten čas mu vrásky na tvári veľmi nepribudli. V blízkom období môžeme napriek tomu očakávať decentný facelift, ktorý sa dotkne hlavne prednej časti karosérie, po vzore modelového radu Mégane.

Spomínate si na reklamy, v ktorých sa snažila automobilka prezentovať Fluence ako limuzínu? Nuž, Fluence limuzínou nikdy nebol, nie je a zrejme ani nikdy nebude. Tento model sa môže na limuzínu iba hrať, no nemyslíme to v zlom. Máme namysli skutočne bohatú výbavu najvyššieho stupňa Privilege, v ktorej nechýba kompletná bezpečnostná výbava (airbagy, ABS, ASR, ESP), bezkľúčový prístup do vozidla a bezkľúčové štartovanie, dvojzónová automatická klimatizácia s tromi režimami nastavenia, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, dažďový a svetelný senzor, navigáciu TomTom s diaľkovým ovládaním, parkovací senzor, autorádio s intuitívnym ovládaním pod volantom, alebo mnoho ďalších prvkov.

Komfort pasažierov cestujúcich na zadných sedadlách zvyšujú tieniace roletky na bočných oknách, ale aj na zadnom skle. Nechýbajú ani zadné výduchy klimatizácie. Náš testovací kúsok mal v príplatkovej výbave aj elektricky otvárateľné strešné okno (+15 200 Kč/600 €). Priplaťte si ďalších 20 200 Kč/800 € za bi-xenónové reflektory a máte kompletne vybavený sedan nižšej strednej triedy, a to len za takmer 350 000 Kč/14 590 €. Čo poviete, dobrá ponuka?

V interiéri sa nachvíľku zastavíme. Ten už pozná takmer každý, preto ho nebudeme podrobnejšie rozoberať, no musíme spomenúť celkom efektné béžovo-čierne prevedenie priestoru pre posádku, ktorá mu dodáva trošku luxusnejší nádych. Predné sedadlá sú pohodlné aj na dlhšie cesty, nerátajte však s ich „športovým“ bočným vedením. Vodič si môže nastaviť sedadlo výškovo aj pozdĺžne spolu s bedrovou opierkou. Volant je taktiež obojsmerne nastaviteľný, takže pohodlnej pozícii za volantom by nemálo stáť v ceste nič - alebo žeby predsa?

Dám krk na to, že pravej nohe pasažierov vysokých cca 180 cm bude za volantom prekážať vykrojenie stredovej konzoly s ostrou hranou, ktorá mne osobne veľmi prekážala. Ak som nechcel byť v kontakte s ňou, musel som si posunúť sedadlo o čosi ďalej, to som však už však pohodlne nepoložil ruky na volant. Riešením nie je ani výškové nastavenie sedadla – bol som totiž v najnižšej polohe, vyššie by sa situácia len zhoršovala. Ak už robíme Fluencu výčitky, musíme kritizovať základné autorádio. Nie pre jeho zvuk, ale pre jeho chaotickú obsluhu na stredovom paneli a absenciu otočného regulátora hlasitosti. Ovládanie hlasitosti pomocou dvojice tlačidiel, navyše na opačnej strane od vodiča, je niekedy celkom slušný adrenalín a hazard. Riešením môže byť príplatok (+10 100 Kč/400 €) za vyššiu verziu autorádia s USB portom a Bluetooth, ktoré už má otočný regulátor. Odporúčam priplatiť si, alebo ovládať rádio výhradne pomocou ovládania na konzole vpravo pod volantom.

Nesmieme vynechať ani cestujúcich vzadu. Tí si prídu určite na svoje, privítajú ich pohodlné sedadlá, stredová opierka, tieniace roletky, výduchy klímy vzadu, ale aj dostatok priestoru na kolená. Nad hlavou budú mať problémy zrejme len osoby vyššie ako 185 cm. Pokiaľ ide o batožinový priestor alebo prístup do jeho útrob, musíme myslieť na to, že Fluence je klasický sedan, nie liftback s výklopným zadným vekom a oknom. Z toho vyplýva aj menší vstupný otvor, no spoľahnúť sa môžete na 496 litrov objemu. Oproti prvým modelom Fluence konečne vítame aj madlo na zatvorenie dverí kufra z vnútornej strany dverí. Pri zabuchnutí sa navyše ozve príjemný tlmený zvuk – tak to má byť.

A čo pohonná jednotka? Tej sa budeme venovať trochu viac, takže sa pohodlne usaďte, doprajte si šálku čaju alebo kvalitnú kávu, najlepšie so zákuskom :-)

Bežným vodičom na pohodlné rodinné jazdenie určite postačí základný benzínový motor 1,6 16V (81 kW/110 k, 151 Nm), ktorému sme sa venovali pri prvom teste modelu a jeho uvedení na trh. Určite sú však medzi nami vodiči, ktorým nestačí štandardná dávka výkonu a newtonmetrov, a to z rozličných dôvodov. Tí si môžu vybrať – buď si zvolia naftový štvorvalec 1,5 dCi (81 kW/110 k, 240 Nm), alebo benzínový dvojliter 2,0 16V (105 kW/140 k, 195 Nm), ktorý slúžil aj pod kapotou nášho Renaultu Fluence.

K benzínovému dvojlitru som osobne zo začiatku pristupoval trošku s dešpektom. Predsa len, dnešná móda velí „downsizing“, teda znižovanie objemu motora pri zachovaní, resp. navýšení jeho výkonu. Benzínový dvojliter na mňa ešte na papieri pôsobil ako zo starých čias. Výkon mierne podpriemerných 140 koní, zrýchlenie na stovku za 9,9 sekundy, a hlavne výrobcom udávaná kombinovaná spotreba – 7,9 l/100 km. Nuž, na benzínový dvojliter v automobile nižšej strednej triedy žiadna sláva. Našťastie len na prvý pohľad.

Po prvotnom zoznámení sa s motorom môžem povedať, že som si na jeho prejav a typický točivý charakter zvykol už po pár minútach jazdy. Musím oceniť jeho výborné odhlučnenie za jazdy, ktoré neruší ani pri diaľničnej jazde. Mimochodom, diaľničná jazda znamená približne 3 500 otáčok kľukového hriadeľa motora na 6. prevodovom stupni a priemernú spotrebu na úrovni 7,5-8 l/100 km. Pri zvoľnení tempa na tempomatovú rýchlosť 96 km/h a občasné predbiehanie som s Fluence dosiahol spotrebu tesne nad šesť litrov – 6,1 l/100 km. Túto spotrebu uvádza aj výrobca v mimomestskom cykle.

Pre niektorých bude mať väčšiu výpovednú hodnotu, ak spomeniem, že som sa po prevzatí vozidla z Bratislavy vydal po diaľnici smerom na Trnavu, odbočil som na rýchlostnú cestu R1 smerom na Banskú Bystricu. Po niečo vyše 200 km jazdy s tempomatom nastaveným na rýchlosť 110 km/h som zaznamenal priemernú spotrebu 6,8 l/100 km. Nasledoval úsek bez diaľnic po okresných cestách smerom na Brezno, Červenú Skalu, horský priechod Vernár, Levoču a ďalej na Spiš, na ktorom som si viackrát vyskúšal pružnosť benzínového dvojlitra pri predbiehaní pomalších vozidiel. Pri predbiehaní pomalších kamiónov v rýchlosti cca 70-80 km/h stačí podradenie do štvorky, no oveľa častejšie som podradil na tretí rýchlostný stupeň a využíval krútiaci moment motora 195 Nm, ktorý je plne dostupný v otáčkach 3 750 za minútu. Výkon 105 kW/140 k vrcholí v 6 000 ot./min, no tam sa ručička otáčkomera nedostala, pretože by to bolo celkom zbytočné. Motor si najlepšie odvádza svoju prácu práve v otáčkovom spektre 3 000 – 5 000 ot./min, v ktorom má aj nenásilný provokatérsky zvuk a jeho záťah je veľmi solídny.

Pýtate sa na spotrebu na konci trasy? Cesta z Bratislavy na Spiš stiahla zo 60 litrovej nádrže Renaultu priemerne 6,4 litra benzínu na každých 100 km. Sám som z tohto čísla ostal prekvapený, hlavne po vcelku dynamickej jazde. Musím však dodať, že som jazdil plynule, bez zbytočného brzdenia a následného zrýchľovania, s podraďovaním dolu kopcom s nulovou spotrebou paliva a tak ďalej. Vzhľadom na moje prvotné obavy z výrobcom udávanej kombinovanej spotreby 7,9 l/100 km som ostal veľmi milo prekvapený, dosiahol som o 1,5 litra nižšiu hodnotu.

Čo dodať na záver? Renault Fluence nie je skutočnou limuzínou, na to mu chýba zopár centimetrov na šírku, ale hlavne na dĺžku. Je ale faktom, že ju v rámci svojich možností dokáže celkom úspešne simulovať. V kategórii sedanov nižšej strednej triedy, kam Fluence patrí, ide o jedno z najpohodlnejších vozidiel, ktoré ponúkne najväčšiu porciu výbavy za jednoznačne najnižšiu cenu. Pre zákazníkov, ktorí mávnu rukou nad „športovým“ podvozkom alebo „športovým“ bočným vedením sedadiel ich rodinného sedanu bude Fluence určite tou správnou voľbou. Navyše, ak si máte radi situáciu na ceste pod kontrolou a dokážete využiť prednosti benzínového dvojlitra oproti klasickej „jedna-šestke“, môžeme vám testovaný motor len a len odporúčať.

Zdroj: www.AutoRoad.cz

Foto: Braňo Porubčan