TEST: Renault Fluence 1,6 16V - Rodinná limuzína

Predstavte si rodinné vozidlo, ktoré ponúka dostatok priestoru a pohodlia, solídnu výbavu a pridáva k tomu línie elegantnej limuzíny. A teraz si predstavte, že za takýto automobil nemusíte obetovať celý svoj majetok a zdobí ho priaznivá cenovka. Tento popis sedí na aktuálne najnovší model automobilky Renault menom Fluence, ktorý by mal zaujať nejedného otca rodiny...alebo aj českú hlavu štátu Václava Klausa?

Dizajn Renaultu Fluence sa vyvaroval zbytočných kontroverzných prvkov. Tvary typického sedanu prinášajú čisté elegantné línie s plynulým prechodom kabíny a batožinového priestoru. Automobilka Renault sa snaží profilovať sedan Fluence ako úplne samostatný model s dávkou noblesy, pravda je však trochu iná. Aj keď z exteriéru je zjavná snaha dizajnovo odlíšiť Fluence od sesterského Renaultu Mégane, podvozok limuzíny je totožný s podvozkom Méganu Grandtour. Jeho rázvor je oproti hatchbackom predĺžený na hodnotu 2702 mm, čo zaručuje vyvážené vonkajšie proporcie a na druhej strane zväčšený vnútorný priestor pre posádku. Zaujímavo vyznie aj porovnanie nového Fluence s Lagunou, ktorá je síce zástupcom strednej triedy, ale Fluence sa na ňu svojou dĺžkou 4618 mm (-77 mm) a šírkou 1809 mm (-2 mm) doťahuje. Francúzsky sedan nižšej strednej triedy svojimi rozmermi zatieni aj svojich najbližších triednych konkurentov, z ktorých menujeme napríklad Chevrolet Cruze, Volkswagen Jetta, Fiat Linea alebo Ford Focus Sedan. Fluence tak zatiaľ drží jedno jasné eso v rukáve, ktoré napovedá solídnu dávku priestoru vo vnútri.

Dizajn Renaultu Fluence považujeme za jednu z jeho silných stránok.

Prvý kontakt s interiérom napovie jediné – jeho línie sú známe z modelov Mégane. Jednou z mála odlišností v interiéri je iná grafika prístrojov pred vodičom. Klasický Mégane totiž využíva kombináciu analógových zobrazovacích prvkov s digitálnymi, Fluence ponúka konzervatívnejší prístup a všetky prístroje sú analógové, teda ručičkové. Tie majú navyše príjemné biele nočné podsvietenie, rovnako ako väčšina tlačidiel na stredovej konzole.

K ovládačom autorádia a automatickej klimatizácie však máme zopár pripomienok. A začneme hneď z ostra – autorádiom. Pri prvej potrebe preladiť hlasitosť autorádia vám Fluence ponúka dvojicu možností. Buď si nastavíte hlasitosť združeným ovládačom vpravo pod volantom, ku ktorému nemáme žiadne výhrady, alebo budete hľadať klasický otočný ovládač hlasitosti priamo na paneli autorádia. Tomu, kto si vyberie druhú z možností príliš nezávidíme, pretože bude otočný regulátor hlasitosti hľadať márne. Ten jednoducho neexistuje. Renault namiesto neho použil dvojicu tlačidiel (+) a (-), ktoré navyše umiestnil nelogicky na pravú stranu stredovej konzoly, bližšie k spolujazdcovi. Pritom si veľmi dobre spomíname na iné verzie toho istého autorádia (Laguna, Mégane, Clio), ktoré otočným regulátorom hlasitosti disponovali. Tieto verzie autorádia sa však dodávajú zrejme do vyšších stupňov výbavy. Ovládanie klimatizácie nám vrásky na čele nerobilo, no viacerí z nás by privítali väčšie tlačidlá na jej obsluhu. Z ergonomického hľadiska naopak veľmi oceňujeme umiestnenie ovládačov tempomatu na ramenách volantu.

Interiér modelu Fluence je takmer 100%-nou kópiou Renaultu Mégane.

Interiér napriek drobným výhradám ponúka veľmi solídny komfort. Pohodlie vodiča za volantom je primerané, vzhľadom na výškovo nastaviteľný volant a výškovo nastaviteľné sedadlo vo veľkom rozsahu. Pre vodiča teda nie je žiaden problém nájsť si po malej chvíli ideálnu pozíciu za volantom. Na svoje si prídu aj šoféri, ktorí majú radi športovejší posed tesne nad zemou, sedadlá majú naozaj široké možnosti výškového nastavenia. Vpredu je priestoru naozaj dosť, či už ide o šírku alebo o dĺžku. Vzadu sa situácia oproti hatchbacku Mégane radikálne líši. Priestor pred kolenami citeľne narástol, s priestorom nad hlavou to vzadu až také slávne nebude, hlavne ak sa sem posadia pasažieri nad 180 cm. Tí nižší však s priestorom nebudú mať žiaden problém. Vzadu sa sedí celkom pohodlne, sedadlá svojou tvrdosťou poskytujú vhodný kompromis aj na dlhšie trasy, predné sedačky ponúkajú aspoň základné bočné vedenie tela v zákrutách. Pohľad na výplne predných dverí nás trochu prekvapil. Nenašli sme na nich tradičné madlá na zatváranie – ich absencia je však výsadou len najlacnejšieho stupňa výbavy, ktorou náš testovací Fluence disponoval.

Príjemne nás prekvapil rozsah základnej výbavy najlacnejšieho modelu. Zákazník za svoje peniaze, za ktoré by si pred pár rokmi mohol dopriať nanajvýš dobre vybavený malý hatchback, teraz dostane plnohodnotný sedan s veľkým vnútorným aj batožinovým priestorom a skutočne bohatou výbavou. Renault sa zrejme zámerne vyhol verziám „bez výbavy“, aby poukázal na hodnotný charakter limuzíny Fluence a podľa nás urobil veľmi dobre.

V základnej výbave nechýbajú prvky ako 6 airbagov, ESP+ABS+ASR, elektricky ovládané predné a zadné okná s ochranou proti privretiu, elektricky ovládané a vyhrievané vonkajšie spätné zrkadlá, manuálna klimatizácia s peľovým filtrom, autorádio s CD a MP3, palubný počítač alebo hmlové svetlá a vonkajšie kľučky dverí a spätné zrkadlá vo farbe karosérie. Mnohé z vymenovaných prvkov vôbec nebývajú v cenovej hladine okolo 12 000 Eur/300 000 Kč štandardom. Náš Fluence bol dodatočne vybavený príplatkovou metalízou, automatickou dvojzónovou klimatizáciou, lakťovou opierkou, zadnými parkovacími senzormi alebo krycími protislnečnými roletkami na zadných oknách.

MOTOR, JAZDA A SPOTREBA:

Pod kapotou Renaultu Fluence sa nachádzal benzínový agregát 1,6 16V, ktorý ponúka maximálny výkon 81 kW/110 k pri 6000 ot./min a krútiaci moment 151 Nm pri 4250 ot./min. Hneď na úvod je nutné dodať, že táto základná motorizácia predstavuje slušný výkonový štandard. Záujemcovia o Fluence majú na výber okrem jediného benzínového motora aj jeden naftový – 1,5 dCi vo dvoch výkonových verziách (63 kW/85 k a 78 kW/105 k).

Presuňme sa ale naspäť k testovanému Fluence s agregátom 1,6 16V. Tabuľkové parametre (zrýchlenie 0-100 km/h za 11,7 s, max. rýchlosť 185 km/h) napovedajú o vcelku dostačujúcej dynamike. Testovaný agregát sme podrobili rôznym jazdným režimom, raz sme jazdili po diaľnici predpísanou 130-kou, inokedy prevažovali kratšie mestské jazdy. Nevyhli sme sa ani rýchlejším presunom po kľukatých okresných cestách, alebo opačnému štýlu jazdy, tzv. „ekorely“.

Pri diaľničných jazdách do rýchlosti približne 110 km/h o agregáte takmer neviete, správa sa ticho a kultivovane. Priamo úmerne so zvyšovaním rýchlosti a otáčok hladina hluku v kabíne stúpa, stále je však na prijateľnej úrovni. Spotreba paliva sa pri diaľničných jazdách pohybovala medzi hodnotami 7,5 až 8,5 l/100 km. Hneď po tom, čo sme poľavili z tempa a vydali sa na pokojnú jazdu po cestách druhej a tretej triedy spotreba paliva klesla na hodnotu pod 7l/100 km. Pri troche snahy je reálne dostať sa aj na hodnoty spotreby okolo 6l/100 km. Pri potrebe razantnejšieho predbiehania agregát reaguje spontánne, je však potrebné primerane podradiť a agregát dostať do vyšších otáčok. Vtedy sa vám odmení požadovanou dynamikou, ale aj vyššou hlučnosťou a rastúcou spotrebou.

Batoživový priestor s objemom 496 litrov spĺňa nároky na rodinný automobil.

V mestskej premávke sme sa pohodovým jazdným štýlom nedostali nad hodnotu 8l/100 km, bežne sme jazdili so spotrebou zhruba o pol litra až liter nižšou. V meste pri rozbiehaní sa z križovatiek je potrebné zvyknúť si na charakteristický chod plynového pedálu v začiatkoch jeho dráhy a tým pádom menej komfortné rozjazdy. Zrejme ich má na svedomí vyššie zaberajúca spojka v kombinácii s elektronickým plynovým pedálom.

Radenie rýchlostných stupňov prebieha plynule, aj keď je menej presné a má dlhšie dráhy. Pri prechode cez neutrál a pri dorazoch je cítiť jemné „šklbnutie“, nejde však o neprekonateľný problém ktorý by prekážal. V porovnaní s radením rýchlostí v koncernových automobiloch PSA ide o ukážkové radenie.

Posilňovač riadenia vyhovie skôr jemným ženským rukám. V nízkych rýchlostiach je možné otočiť volantom hoci aj prstom jednej ruky, vo vyšších rýchlostiach riadenie trochu prituhne. O odozve spod kolies prednej nápravy a spätnej väzbe však nemôže byť ani reč. Na to, že ste to s nájazdovou rýchlosťou do zákruty trochu prehnali, vás upozorní zvýšený náklon karosérie a náznak ľahkého nedotáčavého šmyku, ktorému nakoniec predíde včas zasahujúce ESP.

Podvozok Renaultu Fluence nám dal od prvých testovacích kilometrov pocítiť, že jeho hlavnou úlohou bude starať sa o komfort posádky. Žehlenie nerovností zvláda naozaj dobre, pri prejazdoch nerovností nevykazuje zvýšený hluk ani buchot od náprav. Ostrejší prejazd zákrut síce zvláda, ale so zvýšeným náklonom karosérie. Napokon, Fluence nie je určený na drsnejšie športové zaobchádzanie ale naopak.

ZHRNUTIE:

Fluence nás presvedčil, že má svoje nepopierateľné kvality. Okrem iného nás zaujal veľkou porciou výbavy za naozaj nízku cenu alebo špičkovou bezpečnosťou, ktorá bola ohodnotená piatimi hviezdičkami v testoch Euro NCAP. Renault dokázal postaviť limuzínu, ktorá je schopná plniť úlohu rovnako rodinného, ako aj firemného automobilu s veľkým vnútorným priestorom a elegantným vzhľadom. Konkurencia to bude mať opäť raz ťažké...

Zdroj: www.AutoRoad.cz

Foto: Branislav Porubčan