RENAULT - Viac ako 100-ročná história značky

Renault | foto: Archiv AutoRoad.cz

Od roku 1898 do roku 1944 mal podnik len jedného pána: zakladateľa Louisa Renaulta. A on mal jedinú vášeň: svoju továreň v Billancourte (Paríž), svoje životné dielo. Pri rozbehu podniku mal dve výhody: finančnú podporu svojich bratov, pomerne bohatých obchodníkov, a svojho technického génia.

Prvých zákazníkov získaval podnik vďaka motoristickým súťažiam. Bratia Louis a Marcel Renaultovci vyhrávali jedny preteky za druhými. Firma prosperovala, rozrastala sa, a vďaka veľkej objednávke taxíkov, ktoré mali v roku 1914 vstúpiť do histórie, prešla od remeselnej výroby k priemyslovej.

Prvá svetová vojna

Vojna premenila továreň na zbrojovku. Vyrábala všetko od delostreleckých granátov po nosidlá cez slávne tanky FT17, ako aj tisíce leteckých motorov, a neskôr aj celých lietadiel. V roku 1919 bol Renault najväčšou súkromnou priemyselnou firmou vo Francúzsku. Zároveň Renault rozvíjal iné odvetvia. Podnik sa zaoberal aj nákladnými či úžitkovými vozidlami každého druhu, železničnými motorovými vozidlami a traktormi, ale tiež letectvom, ktoré v raste podniku zohrávalo svoju úlohu až do roku 1939.

Druhá svetová vojna

V období okupácie Louis Renault udržal svoje priemyselné závody v činnosti a plnil objednávky Nemcov. Veď aj Billancourt bol v roku 1942 jedným z prvých cieľov britského bombardovania. Renault obnovil technické zariadenia a znovu spustil výrobu. Pri oslobodení bol uväznený a 24. októbra 1944 zomrel. Na základe nariadenia generála De Gaulla bol Renaultov majetok zabavený a podnik znárodnený: v roku 1945 sa tak z neho stal „Régie Nationale des Usines Renault“. História Renaultu vstupuje do novej epochy.

1946 – 1975

Nový riaditeľ Pierre Lefaucheux presadil veľkosériovú výrobu jedinečného modelu – slávneho 4CV, konštrukčne pripraveného za vojny, malého vozidla pre všetkých. Bol to úspech, ktorý postavil podnik na nohy. Obnovené zdravie podniku ešte posilnil automobil Dauphine.

Medzitým sa Pierre Lefaucheux zabil pri nehode a v roku 1955 ho nahradil Pierre Dreyfus. Pierre Dreyfus založil svoju politiku na dvoch hlavných myšlienkach: na plánovaní a vývoze. V roku 1975 stúpla ročná výroba viac než šesťnásobne a dosiahla hranicu 1,5 milióna vozidiel, z toho 55 % bolo určených na export. Renault bol nielen prvým vo Francúzsku, kto mal podiel na trhu 30 %, ale aj najväčším predajcom automobilov na Spoločnom trhu a najväčším priemyselným vývozcom vo Francúzsku.

Skutočná hodnota podniku sa zvýšila päťnásobne. Tento rast ukázal bojovnosť a schopnosti podniku, nezaobišiel sa však bez kríz a pochybností. Jedným z neúspechov na začiatku 60. rokov bolo zameranie sa na americký trh: Pierre Dreyfus stavil na USA. Dauphine sa tam veľmi dobre predával, lenže trh náhle poklesol a predajné štruktúry, ktoré Renault unáhlene vytvoril, aby uspokojil dopyt, sa zrútili.

Po americkom neúspechu sa Pierre Dreyfus zameral na Európu. Rozvinul tu partnerstvá, finančné štruktúry, siete a nové výrobné závody, pričom rovnako sa rozrastala výrobná základňa vo Francúzsku. Rozšírila sa aj modelová ponuka, tentoraz s dôrazom na malé vozidlá. Do dejín automobilizmu vstúpili dva „bestsellery“, vozidlá Renault 4 a Renault 5, a motory Gordini. Luxusný sedan Renault 16 prevrátil zažité hodnoty: výklopné dvere batožinového priestoru v strmej zadnej časti a modularita zadného sedadla boli predzvesťou neskorších „automobilov pre život“ - Renault sa so všetkou rozhodnosťou vydal na cestu inovácie.

1976 – 1989

Až do začiatku 80. rokov podnik aj naďalej prežíval rýchly rast. Svoje inovačné schopnosti a bojovnosť Renault upriamil na nový smer: po víťazstve v pretekoch na 24 hodín v Le Mans sa pustil so všetkou vervou do Formule 1, vrcholu automobilového športu, s preplňovaným motorom, ktorý do tejto disciplíny priniesol revolúciu. O necelé dva roky neskôr prišla prvá dlhá séria úspechov.

Nad euforickými rokmi sa však onedlho začali sťahovať mraky: rýchla expanzia, ambiciózna výrobná politika, ale aj príliš vysoký počet pracovníkov a nadmerné náklady, ktoré sťahovali podnik do straty. Zadĺženosť dosiahla hodnoty, ktoré už boli na konci inflačného obdobia neprijateľné. V roku 1984 bola katastrofa očividná: výroba poklesla o 300 000 vozidiel a straty dosiahli 12,5 mld. FRF.

Do čela koncernu bol vymenovaný Georges Besse, ktorý uplatňoval šokovú terapiu: v priebehu dvoch rokov bolo zrušených 21 000 pracovných miest, ukončený rad okrajových činností a symbolicky zrušená aj stajňa F1. Tejto liečbe však nebola obetovaná obnova modelového radu, považovaná za životne dôležitú. Renault tak uviedol predovšetkým dva luxusné modely: Renault 25 a najmä – v spolupráci s Matrou – Espace, prvé jednopriestorové vozidlo na trhu, ktorého koncepciu následne okopírovala väčšina konkurentov Renaultu. Onedlho sa objavili prvé známky zlepšovania situácie podniku.

Dňa 17. novembra 1986 bol Georges Besse pred svojím domom v Paríži zavraždený. Na jeho miesto nastúpil Raymond H. Lévy a pokračoval v ozdravnom programe. Rozhodol sa sústrediť činnosť Renaultu do Európy a odpredal účasť v spoločnosti AMC Chrysler. Zatvoril tiež historický závod v Billancourte, a predovšetkým začal v Renaulte s ďalšou revolúciu, pre budúcnosť podniku nevyhnutnou: zavádzaním totálnej kvality. Symbolom boja o kvalitu sa stalo vozidlo Renault 19. Pomocou Clia, ďalšieho výrazného úspechu malých vozidiel Renault, priniesla „devätnástka“ podniku ešte jedno symbolické víťazstvo: prvé miesto medzi značkami importovanými do Nemecka.

V roku 1987, tri roky po „čiernom období“, Renault opäť vykázal zisk – 3,7 mld. FRF. S výnimkou zakopnutia v roku 1996 už Renault zostane dlhodobo ziskový.

1990 – 2005

Svetová ekonomika medzitým vstúpila do obdobia silných otrasov, s kolotočom odkupovania a zlučovania podnikov. Renault a Volvo usúdili, že vzájomné dopĺňanie im môže len prospieť, a 23. februára 1990 ohlásili svoje prepojenie s konečným cieľom splynutia oboch koncernov. Napokon však projekt nebol realizovaný v dôsledku nesúhlasu švédskych akcionárov a zložitej politickej situácie vo Francúzsku.

Dynamiku a bojovnosť podniku ilustruje aj 6 titulov majstra sveta vo Formule 1 za sebou (1992 – 1997), ktorými sa skončila dvadsaťročná účasť spoločnosti Renault v tejto súťaži, kde vyhrala každé tretie preteky. Pokiaľ ide o výrobky, zrodila sa úplne nová koncepcia modelového radu: Mégane, spoločný základ pre šesť rozdielnych modelov. V roku 1996 bol Renault prvou automobilkou, ktorá ponúkla ucelený rad jednopriestorových vozidiel - predovšetkým vďaka Scénicu, ktorý vyplnil medzeru medzi Espace a Twingom.

Louis Schweitzer stanovil novo privatizovanému Renaultu dva ciele: do roku 2000 sa stať najviac konkurencieschopným výrobcom automobilov v Európe a obnoviť vlastný rast. K týmto cieľom smerovali strategické partnerstvá (napr. podpis dôležitej dohody s GM Europe v roku 1996), koncentrácia európskych pretekov (vrátane uzavretia belgických pretekov Vilvorde v r. 1997) a nový rozbeh smerom k trhom zajtrajška (najmä Brazília a Rusko).

Renault Contrat 2009 (2005 – 2009)

Renault je viacznačkový výrobca automobilov, ktorý v súčasnosti pôsobí v 118 krajinách sveta. Globálnu veľkosť dosiahol vďaka:

• spojeniu s výrobcom automobilov Nissan,

• kúpou rumunského výrobcu automobilov Dacia,

• založeniu Renault Samsung Motors v Južnej Kórei.

Takmer 130 000 zamestnancov spoločnosti Renault vymýšľa, navrhuje, vyrába a dodáva na trh atraktívne, bezpečné a k životnému prostrediu ohľaduplné vozidlá. Dňa 9. februára 2006 Carlos Ghosn, prezident spoločnosti Renault, predstavil plán Renault Contrat 2009, založený na troch hlavných záväzkoch:

Kvalita: Nová Laguna bude vo svojom segmente jedným z troch najlepších vozidiel, pokiaľ ide o kvalitu výrobku a služieb.

Rentabilita: operatívna marža bude v roku 2009 predstavovať 6 %.

Rast: v rokoch 2005 a 2009 vzrastie počet predaných vozidiel o 800 000 kusov

Doporučit článek

Diskuze:

Počet příspěvků: 0 Přidejte vlastní názor…

Další zprávy